Veľký onko 2011

,,KDN, tam to ja milujem, vždy sa tam rád vraciam za svojimi kamarátmi.”

Sanatórium Tatranská Kotlina vo Vysokých Tatrách v jeden júlový deň zrazu ožilo. Všetko to zapríčinil príchod autobusu, na ktorého zadnom okne visela KDN vlajka a sedelo v ňom plno detí a vedúcich. Objatia tých, ktorí sa poznajú už celé roky, aj rozpačité úsmevy nových ľudí – tak sa to všetko začalo, ale až vtedy, keď sme sa po večernom programe všetci rozpŕchli po izbách, aby sme si porozprávali, čo nové sa za dobu, ktorú sme sa nevideli udialo, sme sa ocitli v tej pravej KDN atmosfére.

Prvé dni ubiehali pomaličky. Spoznali sme sa medzi sebou, zvykli si, že niektorí z nás už neboli za deti, ale za vedúcich. Zaviedla sa aj nová tradícia: Každý večer sme si vytiahli meno niekoho, komu sme nasledujúci deň robili anjela. Neviem sa rozhodnúť, či bol lepší pocit ten, že anjela máte, alebo ten, že anjelom ste, ale každopádne boli naše schránky plnšie ako po iné roky, v jedálni pravidelne odznievali vety: ,,Tvoj anjel ti praje dobrú chuť” a veľa z nás si v izbe našlo plno odkazov, na ktorých bolo na miesto podpisu ,,Tvoj Anjel”. Tento tok mal teda v KDN každý svojho anjela.

Po tom, ako sme sa zabývali, to všetko začalo nejako utekať. Slnečné počasie síce vystriedali búrky, ale program bol aj tak veľmi zaujímavý, plný typických a obľúbených stanovíšť, ale aj nových hier. Okrem toho sa po nociach celé KDN zmestilo do jednej izby a tam sa dialo všeličo, napríklad také jedenie cvrčkov v mede a karamele či hromadné zaspávanie po náročných dňoch.

Ako každý rok bol tábor plný výletov. Popozerali sme si Spišský hrad a aj tunajšiu ZOO, v ktorej sme videli čerstvo narodenú lamu. Strávili sme deň v Popradskom MAXe, kde sme všetci spoločne ukončili filmovú mániu Harryho Pottera a následne sa unavili nekonečným behaním po obchodoch. Pár krát sme sa boli kúpať v krytom bazéne, ktorý sa nachádzal v areáli, kde sme sa všetci vybláznili topením sa navzájom.

A čo by to bolo za KDN bez adrenalínu? Myslím ten adrenalín, kedy vás zobudia okolo tretej ráno na to, že sa máte rýchlo obliecť, lebo sa ide na nočnú hru, potom vás autom odvezú do zbúranej chatky a pri svetle sviečok a strašení vedúcich máte prechádzať tmavými chodbami a hľadať papieriky. K tým zážitkom, kde sa nám všetkých miešali pocity strachu so šťastím by som zaradila aj ,,Spider park”, teda lanovú dráhu na stromoch, na ktorej sme viacerí prekonali samých seba.

Za tábor sme mali aj niekoľko návštev, prišla nás pozrieť Liga proti rakovine, decká, ktoré na tábor nemohli prísť a aj vedúci, ktorí sú už súčasťou KDN, aj keď prídu medzi nás len na pár hodín.

A potom to prišlo. Podpisovanie tričiek, balenie sa, hodnotenie tábora pri sviečkach… My, ktorým na spánku počas poslednej noci veľmi nezáležalo, teda väčšina, sme si doniesli paplóny, vankúše, niektorí aj matrace do spoločenskej miestnosti a tam sme spoločne po tom, ako sme dojedli posledné zásoby klobás, slaniny, čokolád a podobných maškŕt, zaspali. O pár hodín sa prišlo na rad lúčenie, ktoré začalo už na chate a pokračovalo v autobuse. Čím dlhšie sme išli, tým bolo menej ľudí a viacej smútku.

Áno, KDN šťastie, ktoré bolo 2 týždne s nami, vystriedal KDN smútok. Na tom, že sme teraz všetci ešte stále trošku smutný, že všetko a každý nám chýba, však je aj niečo dobré. Znamená to totiž, že nám bolo vynikajúco, pretože keď nám niečo chýba, znamená to aj to, že to máme radi.

A na záver ešte jedno veľké ĎAKUJEME, ktoré patrí KDN aj tým, vďaka ktorým KDN môže existovať. Patrí vedúcim, aj deťom. Patrí všetkým, vďaka ktorým nám bolo tak úžasne. Vďaka patrí Lige proti rakovine, ktorá celý náš pobyt financovala.

info priniesla Lenka :)

    Pomôžte nám pomáhať

    Vďaka Vašej pomoci môžeme rozdávať úsmevy a radosť tam, kde chýbajú.

    Darujte

    Aktivity

    Nadchádzajúce udalosti

    15 Október 2018

    24 Október 2018

    23 November 2018

    Generálni sponzori