Kardiotábor 2014

Dvanásty ročník kardiotábora zmenil po troch rokoch miesto konania. Prvýkrát sa uskutočnil v horskom hoteli Bartoška (Čremošné) v prekrásnom prostredí pohoria Veľká Fatra. Tábora sa v dňoch od 28. júna do 8 júla zúčastnilo 36 detí, 12 vedúcich a o zdravie sa starala 1 lekárka. Hlavnou témou bolo cestovanie v čase – spoznať minulosť a na základe toho sa pokúsiť zmeniť budúcnosť k lepšiemu.

Všetky deti, ktoré prišli na tábor sa automaticky stali účastníkmi expedície NáDej (krycia skratka pre „Náprava dejín“). Každý z členov bol mimoriadne dôležitý pre jeho zvláštne schopnosti, no najvzácnejším komponentom našej posádky bola jednota a vzájomná spolupráca. Deti začínali svoju cestu v budúcnosti, ktorá bola vplyvom ľudského egoizmu a nenásytnosti v katastrofálnom stave. Po zoznámení sa s ostatnými členmi a pravidlami expedície sme všetci spolu pod vedením šialených vedcov (z matfyzu) odštartovali stroj času a vybrali sa do hlbín minulosti. Cestovali sme s budovou hotela a v noci, a preto nás ráno v chate vždy niekto prekvapil – či už to boli hluční pravekí bubeníci, sparťanskí bojovníci, rytieri v brnení, alebo šuhaj s devou s ľudovou piesňou na perách. Výsledkom boli tematické budíčky. V podobnom duchu sa niesli aj rozcvičky – deti sa veľmi ľahko ocitli v džungli, stali sa účastníkom starovekých olympijských hier, kde absolvovali pentatlon, no nechýbala i rozcvička v podobe práce na panskom či ľudových tancov.

Nikdy sme dopredu nevedeli, kde a v akom čase stroj zastaví, no bol naprogramovaný tak, aby nás vyprevadil vždy tam, kde bolo treba niekomu pomôcť, či niečo zmeniť. O tom, kde sa nachádzame nás oboznámila úvodná scénka – motivačka, častokrát vtipne ladená, do ktorej boli deti neraz priamo zapojené. Motivačka sa voľne preniesla do veľkej hry alebo malých stanoviskových úloh, ktoré deti plnili v určitom časovom limite. Nechýbali ani večerné športové aktivity, voľné chvíle vyplnené hudbou (dalo sa hrať na klavíri, gitare, harmonike, flaute, dokonca i na violončele), prechádzky a poobedné tvorivé dielne – tiež tematicky ladené. Deti si mohli skúsiť maľovať na jaskynné steny, modelovať venuše, antické mozaiky, stredoveké účesy, impresionizmus… alebo si jednoducho vyrobiť fotorámik na pamiatku. Kto nemal záujem tvoriť takýmto spôsobom, mohol sa napríklad dozvedieť o tom, ako Leonardo da Vinci konštruoval zbrane.

Prvý deň sme sa ocitli v praveku. Doobeda deti pomáhali pravekým ľuďom s lovom zvierat, poobede sa ich snažili zdomestikovať a samozrejme kde inde by mohol byť večerný program ako pri ohni, kde sa namiesto rozprávania všetko ukazovalo. Ďalej bolo úlohou detí pomôcť Imhotepovi presvedčiť faraóna, aby mu dovolil postaviť niečo lepšie ako pyramídu pre jedného človeka, no komplex budov, ktorý by slúžil mnohým. Deťom sa nie len podarilo získať jeho súhlas, no taktiež postaviť prekrásne mesto s chrámom, knižnicou, nákupným centrom i pestrofarebnými záhradami. Avšak ich dielo sa niekto pokúsil vymazať z histórie a preto poobede museli po svojej „pyramíde“ pátrať a presviedčať Egypťanov, že naozaj bola. Večer ich čakala zábavná hra Piati proti piatim, ale po Egyptsky.

Nasledujúcim obdobím, kde sa deti ocitli bola Antika, nechýbal spartský výcvik a spoznávanie gréckej filozofie i mytológie. Po splnení všetkých stanovišťových úloh sme sa presunuli už do nášho letopočtu. Deti boli svedkami cisára Nera, ako spieva svoje (populárne) piesne v atmosfére horiaceho Ríma. Pod vedením múdreho radca Petronia bojovali proti vojakom a snažili sa ho uhasiť. Večer patril gréckej dráme. Nechýbala Antigona a ani známe rozprávky v podaní detí.

Navštívili sme aj špinavý stredovek. Deti najprv dopomohli k čistote dvom križiackym rytierom, potom sa s nimi vydali na cestu skultúrňovania zaostalej Európy. Poobedie bolo venované renesancii. Stredovek sa skončil začiatkom moreplaveckých objavov, no na to, aby sa mohli postaviť lode bolo treba zohnať materál – čo bolo ich úlohou. A tak sa nechali zatiahnuť do víru vznikania obchodníctva a bankovníctva, ako ho poznáme dnes. Snahu sa im snažili prekaziť zákerní lúpežníci. Večer čakal účastníkov expedície bál, na ktorý mali možnosť prísť v dobových kostýmoch. Po ňom prišlo nočné prekvapenie – stroj času nás preniesol až do centra inkvizičného procesu – deti mali v nočnej hre odhaliť usvedčujúce dôkazy.

Keď sa jedného rána v jedálni znenazdania ukázali Mojmír a Pribina a začali si účastníkov expedície deliť do dvoch ríš, nechali sme sa zaviesť do lesa, kde sme potom celý deň strávili „hrou na Veľkú Moravu“ – stavaním opevnenia a kostola, budovaním príbytku na odpočinok, zháňaním potravy… Deti sa museli ubrániť útoku Frankov a Cyrilovi a Metodovi ukázali, že naučiť sa recitovať Otče náš po starosloviensky, či písať správy hlaholikou na kôru stromov pre nich nie je nijaký problém, rovnako, ako pomôcť Svätoplukovi uzmieriť jeho rozhádaných synov. Večer si deti otestovali svoje vedomosti o novoveku pod vedením Márie Terézie a jej dcéry Márie Antoinetty. Na návštevu zavítali aj známe osobnosti.

Ani sme sa nenazdali a privítalo nás dvadsiate storočie. Deti museli presvedčiť predstaviteľov štátov, aby bojovali ako spojenci s Československom (podarilo sa im presvedčiť dokonca aj Japonsko), potom úspešne rozlúštili tajné správy a Nemecko nemalo šancu. Za odmenu ich večer čakal kabaret. Každý si pripravil nejaké číslo.

Našou poslednou zastávkou bolo uviaznutie v časovej slučke, kedy účastníci expedície museli opraviť stroj času. Nebolo to jednoduché, keďže na začiatku nemali ani tušenia, že sa v nej ocitli. Nasledoval úspešný návrat do „budúcnosti“, a keďže našou budúcnosťou sú deti, posledné poobedie patrilo im.

Tento rok sme počas tábora absolvovali aj dva výlety. Náplňou prvého bola návšteva bane – Štôlne Andrej. Potom sme zavítali do mesta Kremnica a spoznávali jeho krásy – historické v múzeách a na hrade, (Navštívili sme napríklad múzeum mincí a keramiky.) no tiež sme prechádzkami a oddychom v centre nasávali jeho súčasné čaro. Pekným zakončením dňa bolo fotenie sa v geografickom strede Európy…

Druhý výlet bol deťmi dlho očakávaný. Najprv sme prišli do mesta Martin – kde bola možnosť zabaviť sa na ihrisku, či navštíviť kostol. Ďalšou zastávkou bola návšteva stajní a farmy. Každý, kto chcel, mal možnosť povoziť sa na koníkovi. Nenasýtili sme sa len pohľadmi na milé zvieratká, no tiež tým, čo nám dávajú – fľaša kozieho mlieka a všakovaké syry kolovali po celom autobuse. Nasledoval rozchod a po ňom dlho očakávaný hlavný bod programu – prvýkrát sme v rámci tábora navštívili kúpalisko! Počasie sa síce čoskoro začalo mračiť, no úsmevy na detských tvárach sa mu pokriviť nepodarilo.


Okrem toho, že tento rok bol tábor na novom mieste a prvý raz sme navštívili kúpalisko, bolo tu ešte niečo iné a tiež úplne nové, čo stojí za zmienku. Nové meno v úlohe hlavného vedúceho prinieslo viaceré zmeny. Tou najzaujímavejšou je asi systém hodnotenia, ktoré bolo postavené tak, aby deti neviedlo k zlepšovaniu tým, že sa budú navzájom pretekať, ale naopak – jeden druhého povzbudzovať, aby dosiahli čo najlepšie výsledky ako celok. (I keď body častokrát získavali prácou v malých skupinách, vždy išlo o spoločný zisk všetkých.) Body sa získavali za plnenie výziev vo viacerých kategóriách. Napríklad oblasť životného prostredia, kde bolo dôležité zachovávanie poriadku a čistoty. Malé veľké skutky boli zas akýmisi tajnými výzvami, kde sme oceňovali prácu detí, ktorá bola navyše a bez toho, aby sme ich o ňu žiadali… Taktiež sa získavali body za úspechy v hrách. Za určitý počet bodov deti dosiahli míľnik – ako sa zmenila budúcnosť ich zásahom do minulosti. Avšak tým, na čo každý večer deti netrpezlivo čakali bolo hodnotenie a bodovanie morálky expedície. Prečo im tak záležalo práve na jej udržiavaní? Pretože mali silnú motiváciu – posúvanie večierky.

Tohtoročný tábor teda priniesol mnohé zmeny i veľa nového – zážitky, skúsenosti, priateľstvá… Mnoho radosti, no i smútok z lúčenia…

Kardiotábor sa mohol uskutočniť vďaka:

Ďakujeme aj múzeám v Kremnici, ktoré nám poskytli vstupy zadarmo a pripravili si pre nás pútavý program. Ďakujeme taktiež banskému múzeu – štôlni Andrej, Agroturistickému centru Turčianske Kľačany a kúpalisku v Turčianskych Tepliciach za zľavnené vstupy.

Vďaka za materiálne dary patrí:

  • spoločnosti Vodax za minerálky Lucka na celý pobyt v tábore
  • FaxCopy a.s. za dary pre deti a kancelárske pomôcky
  • CORNiCO Company, s.r.o. za veľkú kopu pukancov
  • PC Revue za časopisy pre deti
  • zamestnancom okolo pána Nemašíka v Samsungu v Galante za nesmierne množstvo darčekov pre deti
  • pani Demovičovej z firmy FM Logistik za výtvarné a kancelárske pomôcky
  • pani Zacharovej, ktorá týchto posledných dvoch sponzorov oslovila a aj rodičom jej žiakov zo ZŠ v Pustých Sadoch, ktorí podarovali rôzne firemné vecičky
  • Petronele Chovaníkovej zo spoločnosti Dalkia za darčeky pre deti

    Pomôžte nám pomáhať

    Vďaka Vašej pomoci môžeme rozdávať úsmevy a radosť tam, kde chýbajú.

    Darujte

    Aktivity

    Nadchádzajúce udalosti

    Generálni sponzori