Veľký onko 2012

Od 10.07. do 24.07.2012 sa strelo 29 detí a desať dospelých v Hoteli Barbora. Program bol bohatý a plní prekvapení :)

Tábor sme zorganizovali vďaka financiám zo zbierky Dňa narcisov Ligy proti rakovine.

Z táborového denníka:

Deň príjazdu

Po takmer nekonečnom čakaní je to tu znova. Letný KDN tábor. Ako veľmi som sa naň tešil. S väčšinou detí sa stretávam už v autobuse. Padajú prvé slová, prvé objatia. Čím je nás viac, tým rýchlejšie sa rozhovor premieňa na vravu a vrava na huriavk. Až všetkým debatám dáva koniec jediný okamih – dorazili sme na miesto. Všetci skúmavo hľadíme z okien autobusu a snažíme sa odhadnúť, že čo všetko nás tu čaká. Prvý dojem nie je vôbec zlý – hotel vyzerá veľmi pekne. Akurát ho kazí to, že vonku niečo zvárajú – zrejme drobná rekonštrukcia. Už chcem vystúpiť a obzrieť si to aj zvnútra. Konečne, môžem vystúpiť. Ako vyskočím z autobusu, obzerám sa a zbadám, že na mňa mieri kamera. Áno, to je STV-čka, o ktorej hovoril vedúci, že nás tu bude čakať. Rýchlo beriem najbližšie škatule a mierim s nimi do skladu. S pomocou ostatných chalanov sme autobus vyložili veľmi rýchlo a už sa rozbieham do svojej izby. Musím konštatovať, že je to veľmi pekné a čisté. Plán je jednoduchý – rýchle vybalenie a hor sa do spoločenskej miestnosti. Už som sa z nej vrátil. Dozvedel som sa základné pravidlá, časový harmonogram, rozmiestnenie dôležitých izieb v hoteli a podobne. Ešte sme si zahrali pár zoznamovacích hier a zapózovali do kamery. Už sa ale bude podávať večera, tak utekám, aby som nemeškal. A už je tu noc… prvá noc na tábore. Je to neopísateľný pocit. Program po večeri bol jednoduchý – rozdelili sme sa do skupín a chodili po rôznych stanovištiach (lekárska prehliadka, výroba schránok, lietadielká). Potom sme sa všetci zišli znova v spoločenskej miestnosti, kde nám povedali o novej celotáborovej hre – vypestuj si svoju rastlinu. Dostali sme kvetináč, zeminu a semiačka. Tak sme všetci tak trocha zvedaví, že čo z toho bude. Keď sa konečne dostávam večer von zo sprchy, už dobre viem, čo ma čaká. Rozprávanie, ktoré nepozná konca…

Deň prvý

Ranný budíček. Uff, ako sa mi nechce. Pomaly sa vykopávam z postele a vykonávam rannú hygienu. Potom to už ide ako na bobovej dráhe. Raňajky, kúsok voľna a je tu prvý program. Ten patrí Monike, ktorá je vedúcou prvýkrát. Ale všetci ju poznáme veľmi dobre, veď dlhé roky bola jednou z nás, detí. Začala hromadnými hrami – evolúciou, stop-zem, býkom či súbojom o zápalky. Mne sa najviac páčil býk. Išlo o to, aby nás nechytil „býk“ – osoba, ktorá sa nachádzala vnútri kruhu vytvoreného z lana. My sme sa museli držať lana a mohli sme sa pustiť len, keď sa priblížil býk. Vedúci, ale často do hry vstupovali a na záver už bolo tých býkov niekoľko, takže to bolo zaujímavejšie. Nasledoval obed a voľno, počas ktorého sa veselo pokračovalo v začatých nočných diskusiách. V poobednom programe sa pokračovalo v skupinových hrách. Bola tu hra s lietajúcimi taniermi, ktorá ale vďaka vysokej tráve skončila príliš rýchlo. Po presune na tenisové ihrisko sme si zahrali prehadzovanie loptičiek a zbieranie vajec. Druhá menovaná hra sa mi páčila najviac. Súťažili v nej proti sebe 2 družstvá. Z každého bežal vždy len 1 človek a snažil sa dobehnúť k prvému z vajec (penová loptička) ako prvý. Ten, ktorý dobehol neskôr musel utekať až k druhému vajíčku, ktoré bolo o 5m ďalej. Cieľom bolo doniesť posledné vajíčko. Po tejto hre sme sa znova presunuli, tentokrát na multifunkčné ihrisko. Tu sme si zahrali beh kruhov a hru s názvom zasiahni fľašu. Úplným záverom poobedňajšieho programu bola veľká štafeta. Vďaka programu som celkom vyhladol, a tak mi večera padla vhod. Po nej nasledoval posledný program – stanovištia. Prenos textu, varenie čaju poslepiačky, prenos jablka,… Večerná sprcha predchádzala už klasickému programu. Rozprávanie, ktoré začalo byť zaujímavé…

Deň druhý

Znova budíček. Mám pocit, že mi všetky ranné úkony trvali aspoň dvakrát tak dlho ako včera. Ak to pôjde takýmto tempom aj ďalej, do konca tábora budem potrebovať na rannú toaletu pol dňa. Po raňajkách sme sa stretli v spoločenskej miestnosti. Rozdelili nás do tímov a poslali na rôzne stanovištia – stolný tenis, streľba zo vzduchovky, hľadanie papierikov v múke, ponáranie sa na čas, triafanie pera do fľaše. Zo všetkého najviac ma bavilo strieľanie zo vzduchovky. Ani som si nevšimol ako a už tu bol poobedňajší odpočinok. Po ňom nasledovala už KDN klasika – planétky. Počas nich sa dostavil jeden vedúci z táborov minulých. Mysleli sme si, že sa na nás prišiel pozrieť. Ale ono to malo ešte aj jeden háčik. Za nejakú hodinku a pol po ňom dorazil Mišo Handzuš. Takže sme mali krátku diskusiu s týmto hokejistom, po ktorej nasledovalo veľké finále. Súboj v stolnom hokeji medzi Mišom a našim šampiónom – Peťom. Po urputnom boji zvíťazil náš borec… za čo sa mu ušlo aj patričného potlesku. Večerný program nám vyplnila pokladovka – jeden tím poklad ukrýval a druhý ho hľadal. Našťastie, nikto sa nestratil, a tak sa neopakovala úsmevná príhoda z pred viacerých rokov. Keď sa ohlásil oficiálny koniec programu, vedel som, čo ma čaká. Sprcha a rozprávanie…

Deň tretí

Po neskutočne pomalom ráne som si uvedomil zásadný fakt. Dnes sa ide na náš prvý výlet. A aj keď sa vedúci snažili zatajiť jeho cieľ, nebol som ani z ďaleka jediný, kto ho poznal. Po príchode autobusu sme sa všetci začali smiať, keďže niesol rovnaký názov ako jedna z našich kamarátok. Keď sme doň všetci nastúpili, mohli sme vyraziť smerom na Čiernohorskú železničku. Tá nás svojím pomalým tempom odviezla až do Chvátimechu, kde nás už čakal autobus. Cestou sme ale zažili jedno prekvapenie – keď náš vláčik prepadli zbojníci. Najprv si žiadali peniaze, a keď sa im ich nedostalo, tak uniesli jednu z našich vedúcich a nasekali jej pekných pár na zadok. Následne ešte vyviedli po tuhom boji jedného z nás a ten skončil rovnako. Úplným záverom ich predstavenia bolo zaspievanie niekoľkých ľudových piesní. Po nástupe do autobusu sa zavelil smer Banská Bystrica, kde sme šli všetci na spoločný obed. V pôvodnom pláne malo po ňom nasledovať kúpalisko, ale vďaka výdatnému dažďu nakoniec z toho vzišlo. Čiže sme skončili v nákupnom centre, kde sme sa aspoň snažili o pozretie filmu – ani to sa nám nepodarilo, pretože potom by sme časovo nestíhali návrat do hotela. Takže ostala posledná možnosť – rozchod v nákupnom centre. Niektorých z nás to potešilo viac, iným menej, ale nakoniec sme si všetci našli nejakú tú činnosť. Vo večernom programe sme si už všetci oddýchli na rôznych stanovištiach – šarády, hokej, karty,…

Deň štvrtý

Dnešný deň začal prekvapivým oznamom. Vraj bude zameraný praktickým smerom. Tak to som zvedavý… Po raňajkách sme hneď začali vo veľkom štýle – vyprážanie rezňov a hranoliek vo fritéze na lesnej cestičke, menenie pneumatík na aute, jazdenie autom, prednáška o prvej pomoci, rýchlokurz znakovej reči a strieľanie z indiánskeho luku. Ako bolo sľúbené, všetko praktické veci. V poobedňajšom programe sme hrali šípkovanú, pri ktorej sme sa celkom zabavili, a aj sme spoznali odľahlejšie zákutia Vyšnej Boce. Indiáni nás neopustili ani vo večernom programe – dostalo sa nám kvalitnej prednášky o ich spôsobe života a zvykoch. A keď sme skončili s indiánmi, prešli sme znova na praktickú stránku veci – nasledovala prednáška venovaná zubnej hygiene. Vskutku zaujímavý deň…

Deň piaty

Prvá nedeľa na tábore. A táto bola v podaní Pištu. Program sa znova začal stanovišťami. A vyzeralo to na oprášenie starých dobrých klasík. Obliekanie člena tímu do čo najväčšieho počtu kusov oblečenia, skladanie KDN hymny, hádzanie vajíčka na zem bez toho, aby sa rozbilo, varenie si vlastného čaju, skladanie veže z toaletného papiera čí písanie zaľúbených listov. Poobedné voľno bolo prerušené svätou omšou, ktorá všetkých prekvapila svojou krátkosťou. V nasledujúcom programe sme si mali vymyslieť a zrealizovať služby, ktoré následne vedúci využívali. Týmto spôsobom sme si získali peniaze, ktoré sme mohli míňať večer, keď nám rôzne služby poskytovali vedúci.

Deň šiesty

Ráno som sa zobudil do Nikinho dňa. Ten bol akčný už od začiatku. V doobednom programe sme hrali klasické a obľúbené hry: Hututu a dekobal. V poobedňajšom voľne prebehol veľký stolnotenisový turnaj. V programe, ktorý nasledoval sme sa poriadne nabehali. Najprv to bolo pri hre fľaša, kde ide o to, že kto si skôr uchmatne fľašu položenú v strede ihriska, potom pri naháňaní muchy a následne pri veľkej tímovej štafety (malá predzvesť olympiády). To všetko sa zaklincovalo spoločným futbalovým zápasom. Po večeri nasledovala hromadná spoločná schovávačka po hoteli. Pri nej sme povymetali všetky pavučiny v perinákoch, skriniach a medzerách. Absolútnym záverom programu bola hra na evolúciu – aj keď sa to možno nezdá, išlo o extrémne hlučnú zábavu. Jej koniec znamenal aj koniec celodenného programu a náš presun do spŕch a na izby. Garantujem však, že ten hluk sa nám ozýval v hlavách ešte poriadne dlho.

Deň siedmy

Alebo aj deň druhého výletu, Dnes sme sa vybrali opačným smerom ako pri prvom našom výlete a to do Liptovského Mikuláša. No mesto sme najprv obišli a zastali sme až na jeho okraji, kde sa nachádzal areál bývalej strelnice. Tam sme hneď pochopili čo nás čaká. Adrenalínové športy. Po počiatočnom váhaní sme sa osmelili a postupne si rad radom vyskúšali jednotlivé atrakcie. Cez lukostreľbu, labyrint, traverz, vozenie sa na poníkovi až po štvorkolky. Každému z nás sa zapáčilo niečo iné, ale každý si niečo našiel, a tak sme si ani nevšimli a už tu bol obed. Ten sme si urobili svojpomocne – každý z nás si opiekol to, na čo mal chuť – špekáčik, párku, klobásu, slaninu či chlieb. Po tomto sýtom obede sme sa presunuli do miestneho nákupného strediska, kde sme doplnili svoje skromné zásoby sladkostí. Náš výletný program sme zakončili v kine Nicolaus, kde sme si pozreli najnovší diel Spidermana. Po šťastnom návrate do hotela sme si zahrali rôznorodé spoločenské hry, tí odvážnejší z nás pokračovali vo výučbe šoférovania. O 22:00 sa všetky spoločné aktivity ukončili a presunuli na jednotlivé izby.

Deň ôsmy

Tento deň bol orientovaný na rýchlosť, zábavu, konkurenciu, stratégiu, súťaživosť a vytrvalosť. Ráno sme sa rozdelili do tímov podľa vlastného uváženia a dostali do ruky zápalku, ktorú sme mali vymieňať za čokoľvek iné – väčšie, vtipnejšie, najoriginálnejšie. Výsledkami našej snahy boli magnetofón, hriankovač, čerstvá konská podkova, spoločenská hra, knihy,… Po obede a následnom voľne nás už ale čakala riadna zaberačka. Zahrali sme si totiž Vikingpal a Vikingbal. Takto unavení sme sa odobrali na večeru. Po nej na nás čakali hry – križiaci a husiti, červení a čierni. V noci si na nás vedúci pripravili ešte aj nočnú hru, takže sme do postelí išli naozaj unavení.

Deň deviaty

Po náročnom včerajšku a nočnej hre nám vedúci dovolili dlhší spánok. Keď sme sa ráno postupne preberali, povedali nám, že máme ísť do spoločenskej miestnosti, kde sa budú servírovať raňajky. Tými boli chlieb s nátierkami a klobásy. Vzhľadom na vysoký stupeň únavy bol dopoludňajší program veľmi jednoduchý – hrala sa hra s názvom živé sochy. V takom ospalom duchu sa pokračovalo až do poobedia, keď sa to vedúci rozhodli prerušiť a naordinovali nm futbal. Ten nás naozaj prebral. Ale najviac nás zobudila veľká búrka, ktorá nás zastihla na ihrisku. Napriek rýchlemu odchodu sme všetci zmokli až do nitky. Vo večernom programe sme dostali za úlohu pripraviť si scénky z Titanicu, Krstného otca, Shreka a Harryho Pottera.

Deň desiaty

Nastalo ráno posledného výletu. A konečne to vyzeralo na pekné počasie. Po menších problémoch s autobusom sa nám konečne podarilo vyraziť. Vybrali sme sa znova do Liptovského Mikuláša, kde sme si išli zahrať bowling. Po ňom sme dostali dvojhodinové voľno s priestorom na obed a inštrukciami, že kde sa máme stretnúť. Po stretnutí sa sme sa presunuli do neďalekej krytej plavárne, kde sme sa patrične vybláznili. Vo večernom programe sme si pozreli naše včerajšie výtvory a hymny, ktoré sme vytvorili pár dni predtým.

Deň číslo jedenásť

Už klasicky býva na táboroch jeden deň tak trocha naopak – je to deň, keď my, deti, robíme program ostatným. Doobedie bolo v réžii tých najmladších z nás. Tí si pre nás pripravili stanovišťové súperenie vo volejbale, hre o kľúč, karimatkových súbojoch či kohútích zápasoch. V poobedňajšom programe si pre nás stredná generácia pripravila istú verziu hry ovocníčkovia, pri ktorej sme zbierali podpisy spevákov a hercov. Večerný program patril najstarším. Tí si pre nás pripravili znova stanovištia – robenie veže zo zápaliek, inkognito, hlavolamy, či vedomostný kvíz o hokeji. Celý program sa ukončil spoločnými hrami v spoločenskej miestnosti – vankúšová naháňačka a hra s presným názvom – „Čo?“. Jej pravidlá radšej opisovať nebudem, je to vlastne nemožné…

Deň dvanásty

Druhá nedeľa v tábore. Tento deň mala na starosti naša nová vedúca, tak sme boli všetci trocha v napätí, že čo si na nás pripravila. Doobedie prebehlo znova v stanovišťovej réžii. Boli sme rozdelení do 4 skupín a postupne sa striedali na týchto stanovištiach: zlaté nite, fúkanie ping-pongovej loptičky po vopred pripravenej dráhe, abecedu, zapamätávanie si latinských názvov z chémie a fyziky, prenášanie papierikov pomocou slamiek a lanová pavučina. Po obede nás čakalo súperenie v 2 veľkých hrách: kreslenie na striedačku a hádzanie loptičky s následným jej hľadaním. Vo večernom programe sme si zahrali živé pexeso a potom futbal štvornožky.

Deň trinásty

Od rána tohto dňa bolo cítiť v ovzduší tú známu pochmúrnu náladu spojenú s koncom tábora. Naposledy sme sa presunuli na multifunkčné ihrisko, kde sme si zahrali futbal. Tí, ktorí ho hrať nechceli si hádzali lietajúce taniere, respektíve len tak posedávali a rozprávali sa. Keď prišiel čas na obed pobalili sme si svoje veci a presunuli sa do hotela. Týmto sa oficiálne skončil všetok organizovaný program. Po ukončení osobného voľna sme sa stretli v spoločenskej miestnosti, ktorú sme pomohli upratať, následne sme pomohli upratať a zbaliť aj sklad. Po ukončení týchto činností sme sa konečne mohli ísť baliť aj my. Večer pre nás bola pripravená diskotéka, ktorej sa síce nezúčastnilo veľa detí, ale o zábavu nebola napriek tomu núdza. Absolutórium večera bola slaninová párty, ktorá prebehla v sklade. Keď nás už všetkých začala zmáhať únava, presunuli sme sa do spoločenskej miestnosti. Tam sme sa postupne poukladali a postupne pozaspávali. Takto sa skončil nás posledný táborový deň.

Deň štrnásty

V tento deň sme vlastne už nič nespravili.. .alebo slovami môjho kamaráta, toto sú všetky činnosti, ktoré sme dnes vykonali: zobudili sa, dobalili sa, naraňajkovali sa, odniesli tašky k autobusu, naložili tašky, rozlúčili sa so všetkými, ktorý nešli s autobusom (začali padať prvé slzy), nasadli do autobusu, cestou zastavovali na dohodnutých miestach (ešte silnejší príval sĺz), šťastne dorazili do Bratislavy a pomaly sa začali tešiť na ďalší tábor.

    Pomôžte nám pomáhať

    Vďaka Vašej pomoci môžeme rozdávať úsmevy a radosť tam, kde chýbajú.

    Darujte

    Aktivity

    Nadchádzajúce udalosti

    Generálni sponzori