Prímorský pobyt 2012

Tretí ročník prímorského pobytu. 27 detí, slnko, more a my :)

Sedím a čakám na zastávke na autobus. Nie je to však obyčajný autobus. Je to TEN autobus, ktorý odvezie mňa a mojich kamarátov na dlho očakávaný tábor. A nie len tak hocikam. Až k ďalekému chorvátskemu moru. Sedím a čakám a mám trocha obavy. Vonku prší a aj rodičom dnes prišla správa od vedúcich, že predpoveď počasia nie je pre nás práve najpriaznivejšia. Sedím a verím, že nakoniec všetko dobre dopadne.

Autobus dorazil a ja som sa rýchlo ukryla v jeho útrobách pred dažďom. Už z prvej zastávky cestuje hromada detí, a tak mi tu nie je smutno. Najprv sa rozdávajú kinedrily (čo ma nezaujíma), ale hneď za nimi nasledujú muffiny (čo ma zas veľmi zaujíma). Počas celej cesty vytrvalo prší a ja ľutujem kamarátov na poslednej zastávke v Bratislave, že musia vonku moknúť. Práve sme k nim dorazili a všetci sú plní elánu a nadšenia. Keď sa konečna naloží ich batožina a aj materiál KDN-ka, vyrážame preč zo Slovenska.

Je rána druhého dňa a ja som celkom polámaná z tej cesty. Musela prebehnúť bez problémov, keďže som ju väčšinovo prespala. Pohľad z okna ma ale vôbec neteší – mraky a dážď. Pomaly vykladáme autobus a presúvame sa do krytého altánku, kde ešte čakáme, kým sa vysťahujú hostia, ktorí tu boli pred nami, a kým sa naše budúce apartmány poupratujú. Keď sa tak konečne udeje, odchádzame všetci do svojich izieb a zvedavo si ich obzeráme. Pre niektorých z nás je to tu všetko známe, pre niektorých je to všetko úplne nové. Ako tak sa vybaľujeme a ideme zjesť pripravený obed – polievku.

V poobedňajších hodinách už dážď ustal a je aj celkom teplo. Preto sa pár z nás zberá k moru a ide si zaplávať. My ostatní sa ideme prejsť na neďaleké futbalové ihrisko, kde si zahráme pár hier. A už je tu večera, ktorá nám zasycuje hlad – to morské prostredie akosi podporuje trávenie. Večer idem do postele s prosbou, aby sa zajtra vyčasilo.

No, aspoňže neprší. To sú moje prvé ranné myšlienky. Pri raňajkách nám vedúci hovorí, že kým neprší, tak pôjdeme k moru. A tak sa o 9 pozbierame a vyrážame tých pár metrov na pláž. Ako sa dalo predpokladať, sme tam široko ďaleko jediný. To nám ale nebráni, aby sme zložili veci a okamžite sa rozbehli do vody. A zostali v nej až takmer do obeda. Po obede sme mali krátke voľno, keďže sa vedúci snažili využiť čas, kým neprší na kúpanie sa. A tak sme už po 2 hodinách boli znova vo vode a bláznili sa. Niektorým z nás sa do vody nechcelo, a tak sa hrali na brehu karty, UNO a podobné hry. Znova sme ostali na pláži, až kým nám vedúci nenakázali zbaliť sa. Presunuli sme sa do našich ubytovacích domčekov, kde sme sa všetci vystriedali v sprchách, aby sme zo seba pozmývali soľ. Večer sme sa vybrali na ihrisko, kde sme si zahrali rôzne hry ako bedminton, volejbal alebo sa hojdali na hojdačkách, či hádzali si žabky.

Ráno ďalšieho dňa sa ešte viac vyčasilo, a tak sme sa znova išli kúpať. Aj doobeda aj poobede. Po večeri sme si všetci zašli na zmrzlinu, ktorá nám veľmi chutila. Následne sme sa presunuli znova na ihrisko a zahrali si Kráľu kráľu.

A tak to s nami išlo každý deň. Každý mal svoje špecifikum a miernu obmenu, ale koncept ostával rovnaký. Až kým sme nešli na výlet. Vtedy sme všetci museli vstávať skoro ráno a už o 7 čakať na prepravu do prístavu, z ktorého nám odplávala loď. Na lodičke sme zažili kopec zábavy pri hraní kariet, rozprávaní sa, sedení na streche a pozorovaní vĺn. V národnom parku sme mali možnosť zaplávať si v nesmierne slanom jazere a nakúpiť si nejaké suveníry. Po návrate z výletu sme mali večeru, a keďže sme boli všetci unavení z toho skorého vstávania, tak sme šli aj skôr späť.

Výlet bol ale akýmsi zlomom. Po ňom sme mali už iba krásne počasie, takže sme všetok možný čas trávili vo vode, ktorá začínala byť príjemnejšia a príjemnejšia.

V posledný deň by sme sa obyčajne museli vysťahovať už skoro ráno a čakať na odchod autobusu až do večera. Vďaka tomu, že sme boli posledným zájazdom sezóny nás to minulo. Namiesto toho sme si mohli ešte v pokoji zaplávať v mori a počas poobedňajšieho voľna sa zbaliť. Následne ešte jedno kúpanie v mori, sprcha, večera a už sme si nosili tašky k autobusu. Po naložení sa s nami prišiel rozlúčiť personál, ktorý sa nám staral o stravu. Milým gestom od nich bolo, že prišli v našich KDN-tričkách. Nasledovalo mávanie a lúčenie sa a už sme vyrazili.

Cesta naspäť bola podobná tej príjazdovej. Len bola bez dažďa. Znova išlo všetko bez nejakých väčších komplikácií a ani som si poriadne neuvedomila ako, už som musela vystupovať. Nasledovalo smutné lúčenie s vedomím, že toto bola posledná letná akcia a znova sa všetci uvidíme až niekedy na konci zimy.

Sedím a čakám na zastávke. Tentokrát je to na mojich rodičov. Už si pre mňa idú. A ja len sedím a čakám a pozerám za odchádzajúcim autobusom. A v srdci cítim známu búrku…

Prímorský pobyt sa uskutočnil vďaka financnciám zo zbierky Deň narcisov Ligy proti rakovine.

    Pomôžte nám pomáhať

    Vďaka Vašej pomoci môžeme rozdávať úsmevy a radosť tam, kde chýbajú.

    Darujte

    Aktivity

    Nadchádzajúce udalosti

    30 Jún 2018

    13 Júl 2018

    Generálni sponzori