Zimný onko 2011

Už šiestykrát mali deti možnosť, okrem letného tábora plného slnečných lúčov, absolvovať tábor zimný alebo jarný??? :D

Tábor sa konal od 19.2.2011 do 26.2.2011 v Rekreačnom zariadení Striebornica, Uhrovec. Po príchode do hotela, vybalení sa a večeri sme sa všetci zišli v spoločenskej miestnosti, kde sme si povedali základné pravidlá spolu s denným režimom. Za týmito úvodnými formalitami nasledovalo veľké zoznamovanie sa. To prebehlo klasickou hrou na pamätanie si – meno + prívlastok. Následne sme sa zahrali na lietadielka a letiská, preskúšali sme si cit v rukách a na chvíľu sme sa stali lokomotívou či inou časťou vláčika.

Keď sme si rozprúdili krv v žilách, tak sme sa rozhodli prevetrať aj našu kreativitu pri výrobe schránok. V ďalších dňoch sme si zahrali obľúbené planétky, míňali imaginárne peniaze počas služieb, ktoré prevádzkovali vedúci. Táto situácia sa podvečer vymenila, a tak zas oni míňali to, čo sa im podarilo od nás ukoristiť. Znova sme ráno dostali zápalku s prianím veľa šťastia pri menení (najväčšou trofejou bol monitor). Nechýbal ani najobľúbenejší deň – obrátený. Čiže, my sme vyrábali program pre vedúcich. Počas tábora sa konali taktiež dve diskotéky. Aj keď v menšom počte, ale o to viac sme sa zabavili, vyšantili a niektorí aj zachrípli (hlavne vedúci).

Keď bolo vonku dostatočne pekne a teplo, tak sa náš program odohrával tam. A tak sme boli rozdelení do skupín, každej bola priradená nejaká farba. A po značkách poukrývaných v lese sa každý tím mal dostať k svojmu pokladu. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme sa všetci zišli pod tým istým stromom, na ktorom sa ukrýval vedúci. Ten mal pre každú skupinu pripravenú hádanku. Jej riešením bolo miesto pokladu. Ako sa neskôr ukázalo, išlo o banán…

Náš pobyt bol obohatený o návštevu pánov policajtov z daktyloskopického oddelenia, ktorí nám o celej vede čo – to povedali a spravili aj názornú ukážku. Takže od tohto okamihu nám bolo jasné, že sladkosti sa kradnúť už neoplatí. Celý program mal len jednu chybičku krásy – niečím spôsobil, že nám to ubehlo neuveriteľne rýchlo. Ani sme sa tam poriadne nezabývali a už nám niekto kázal baliť sa, že zajtra sa odchádza. Posledný večer sa teda niesol v znamení sĺz a fixiek. Fixiek, pretože podpisovanie sa trvalo naozaj dlho. A sĺz, pretože pri každom tričku bol aj jeho majiteľ – a toho najbližších pár mesiacov neuvidíme. Keď svitlo posledné ráno, nálada bola na ešte nižšej hladine ako teplomer, ktorý ukazoval vonkajšiu teplotu. A príchod autobusu znamenal akúsi definitívu… Ešteže sa uvidíme znova v lete. Nech už to je…

    Pomôžte nám pomáhať

    Vďaka Vašej pomoci môžeme rozdávať úsmevy a radosť tam, kde chýbajú.

    Darujte

    Aktivity

    Nadchádzajúce udalosti

    30 Jún 2018

    13 Júl 2018

    Generálni sponzori